|
|
|
|
|
Pokiaľ sa vodík vyrába elektrolýzou vody, využitím elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov, potom je najčistejším palivom, aké v súčasnosti existuje. Z hľadiska znižovania emisií skleníkových plynov je podstatné, že automobily jazdiace na vodík, na rozdiel od elektromobilov využívajúcich elektrinu z fosílnych palív, neprodukujú žiadne emisie oxidu uhličitého. Súvisí to s tým, že uhlík v tomto prípade nevstupuje do reakcie. Problémom vodíka však je, že jeho energetická hustota je pre daný objem nižšia ako energetická hustota iných palív. Na druhej strane je jeho energetická hustota vyššia v porovnaní s energ. hustotou zemného plynu - na jednotku hmotnosti je to až 2,4 krát viac. Inou nevýhodou je, že pri priamom použití vodíka v spaľovacom motore je účinnosť využitia energie len asi 10%.
Podstatne vyššiu účinnosť je však možné dosiahnuť v palivových článkoch (pozri nižšie). Nevýhodou vodíka ako paliva sú tiež vysoké náklady na jeho výrobu a veľká hmotnosť palivovej nádrže, ktorá je potrebná na zabezpečenie dostatočne dlhého dojazdu vozidla. Pre skladovanie vodíka sa v súčasnosti využíva viacero spôsobov. Vo vozidlách sa osvedčilo hlavne chemické viazanie vodíka na kov (metal-hydridové batérie), vysokotlakové a kvapalné skladovanie. Každá s týchto možností však v sebe ukrýva isté problémy. Tak napr. metal - hydrid má vysokú hmotnosť, kvapalný vodík si vyžaduje udržovanie veľmi nízkych teplôt v palivovej nádrži a tlakové skladovanie je komplikované z hľadiska technického prevedenia a bezpečnosti. V posledných rokoch sa najbežnejším stalo kvapalné skladovanie.