PROPÁN-BUTÁN (LPG)    Propán-bután vzniká v rafinériách ako vedľajší produkt pri spracovaní ropy. Je to ľahká, plynná frakcia, ktorá je skvapalňovaná chladením pričom vzniká tzv. LPG (Liquid Petroleum Gas), ktorý je možné využiť ako palivo v motorových vozidlách. Pomer propánu a butánu v LPG sa mení v zime a v lete, a tiež existujú rozdiely v zložení v jednotlivých krajinách. LPG sa ako palivo pre motorové vozidlá používa už viac ako 60 rokov a vo svete jazdí viac ako 5 milión takýchto vozidiel. V krajinách OECD sa toto palivo podieľa piatimi percentami na celkovej spotrebe palív v doprave.  Krajiny s najvyšším počtom vozidiel jazdiacich na  LPG: Krajina Počet vozidiel Taliansko 1 300 000 USA a Kanada 610 000 Holandsko 600 000 Japonsko 300 000 Austrália 250 000

POUŽITIE LPG
Využívanie LPG v motorových vozidlách je z technického hľadiska overené a bezproblémové. Vyžaduje si však isté úpravy vozidla. V naftových motoroch sú nevyhnutné malé úpravy spojené so zabudovaním zapaľovacej sviečky a elektrického systému. Dnes existujú aj vozidlá využívajúce tzv. duálny systém, v ktorom malé množstvo nafty sa využíva na zapálenie zmesi LPG a vzduchu. Konverzia motorov na LPG nie je náročná, vyžaduje si však odborný zásah.

V súčasnosti sa začína na trhu objavovať stále viac vozidiel (hlavne autobusov) jazdiacich na LPG. Firma MAN dodala niekoľko takýchto autobusov pre Viedeň a španielsky Valladolid v cene 150 tis. ECU za kus. V roku 1995 premávalo vo Viedni 282 autobusov mestskej hromadnej dopravy na LPG, 184 autobusov bolo vybavených duálnym systémom nafta/LPG a 20 starších autobusov jazdilo na naftu. Všetky nové autobusy jazdia na LPG dodávaný rafinériou ropy vo Schwechate (OMV).

 Keďže LPG horí čistejšie ako benzín, motor vydrží viac a vyžaduje si aj menšie náklady na údržbu. Olej, olejový filter, sviečky aj samotný motor vydržia až trikrát viac ako v prípade spaľovania benzínu. Z uvedeného vyplýva, že údržba takýchto vozidiel je takmer zanedbateľná v porovnaní s naftovými vozidlami. Nevýhodou je, že zaobchádzanie s LPG  si vyžaduje osobitné opatrenia z hľadiska bezpečnosti.Na druhej strane je výhodou, že v Európe existuje rozvinutá distribučná sieť zásobovania propánom. Distribučné siete spravidla existujú v blízkosti rafinérií. Do ostatných miest sa LPG dopravuje cisternami. Investície sú však nevyhnutné pre vybudovanie čerpacích staníc poskytujúcich toto palivo. Náklady na jednu čerpaciu stanicu v EÚ vychádzajú asi na 97 tis. ECU. Tankovanie paliva do motorového vozidla trvá približne tak isto dlho ako pri benzíne.

Existujúca infraštruktúra a skutočnosť, že bežné vozidlá môžu byť upravené pre jazdu na LPG v priebehu jedného dňa, robí z LPG z krátkodobého hľadiska atraktívne palivo. Nevýhodou je, že z hľadiska výrobnej kapacity súčasných rafinérií len asi 15% vozidiel by mohlo jazdiť na LPG. Väčšie množstvo je v princípe možné, vyžadovalo by si však špeciálne úpravy v rafinériách a teda aj vyššie náklady.

EMISIE
Z hľadiska vplyvu na životné prostredie sa vozidlá na LPG vyznačujú nižšími emisiami oxidu uhoľnatého, oxidov dusíka, tuhých častíc a organických látok. Do akej miery sú emisie dusíka nižšie, závisí na spôsobe spaľovania (katalýza plynov). Veľmi čisté spaľovanie paliva znamená, že takéto vozidlá sa využívajú hlavne v uzatvorených a slabo ventilovaných priestoroch. Výhodou tiež je, že spaľovanie LPG má za následok aj nižšiu hladinu hluku asi o 5 decibelov v porovnaní s naftovými motormi. Napriek výhodám však spaľovanie LPG nie je úplne bez emisií. Vo výfukových plynoch sa objavuje hlavne CO2, VOC, CO, NO, a metán.

Vo všeobecnosti je možné povedať, že v porovnaní s naftou, používanie LPG vo verejnej doprave vedie k zníženiu úrovne hluku a emisií. Na druhej strane spotreba paliva je vyššia v dôsledku nižšej účinnosti motora. Vozidlá sú vzhľadom na potrebu väčšej palivovej nádrže tiež ťažšie. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené niektoré charakteristiky palív a autobusov jazdiacich na LPG a naftu:

HORE