DOPRAVA A ZNEČISTENIE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA 

 
 
ZNEČISTENIE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA 
Každé víťazstvo nad prírodou sa nám vracia v podobe neočakávanej odplaty. Spaľovanie ropných produktov v tomto smere nie je žiadnou výnimkou ale skôr pravidlom. Odhaduje sa, že celosvetovo dosahujú emisie z výfukov motorových vozidiel až 10 miliárd metrov kubických každý rok. Pozoruhodné je, že i napriek zlepšeniu účinnosti čistenia spalín dochádza, v dôsledku narastajúceho počtu vozidiel na cestách a ich častejšieho používania, k celkovému zvyšovaniu emisií.  Doprava sa stala najväčším znečisťovateľom životného prostredia v mestách.
Emisie zo spaľovania benzínu a nafty majú vplyv na všetky živé organizmy. Okrem bezprostredného vplyvu na zdravie ľudí resp. vegetácie, majú emisie vplyv aj na globálne klimatické zmeny, ktorých dôsledky sa budú prejavovať ešte po mnoho rokov. Najdôležitejšími škodlivinami, ktoré sú produkované pri premávke motorových vozidiel sú tuhé častice, oxid uhoľnatý (CO), uhľovodíky (HC), tekavé organické látky (VOCs), oxidy dusíka (NOx), oxid síričitý (SO2), ťažké kovy (napr. olovo), a z hľadiska globálnych klimatických zmien aj oxid uhličitý (CO2).

Podiel dopravy na celoeurópskych emisiách oxidov dusíka v súčasnosti predstavuje až 63%, pre organické látky (napr. benzén) je to 47%, tuhé častice 10-25% a oxid síričitý 6,5%. V mestských aglomeráciách, kde v súčasnosti žije až 70% populácie, sú tieto príspevky ešte vyššie. Napríklad podiel dopravy na koncentrácii tuhých častíc v prízemnej vrstve atmosféry v Londýne predstavuje až 80%, čo je spôsobené hlavne naftovými vozidlami. V iných veľkomestách to nie je o nič lepšie. Koncentrácia škodlivín vo vzduchu však býva v niektorých častiach miest oveľa vyššia ako priemer. Takými sú napr. rušné križovatky, cesty s hustou premávkou, podzemné parkoviská, tunely alebo miesta v tesnej blízkosti čerpacích staníc, kde znečistenie môže byť až 40 krát vyššie ako mestský priemer. Jedným z takýchto “horúcich miest” je aj automobil samotný. V autách je úroveň koncentrácií oxidu dusičitého alebo tekavých organických látok 3 až 6-krát vyššia ako sú okolité úrovne.


Súčasná úroveň kvality vzduchu v európskych mestách je nízka. Podľa štúdie Európskeho centra kvality vzduchu až 70% miest vykazuje minimálne raz do roka výskyt tzv. zimného smogu (na obr.), ktorý je charakterizovaný zvýšenými koncentráciami tuhých častíc, SO2 a NO2. Navyše vo všetkých krajinách EÚ sa vyskytuje tzv. letný smog, pri ktorom koncentrácie prízemného ozónu prekračujú limity ochrany zdravia.
 
 
 

 
Napriek tomu, že úroveň motorizácie na Slovensku ešte nedosiahla úroveň najvyspelejších krajín, sú emisie škodlivín z dopravy významné aj u nás a majú podobne ako v ostatných vyspelých krajinách rastúci trend. Údaje o emisiách zo spaľovania fosílnych palív a príspevok z dopravy v Slovenskej republike v roku 1994 sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

 
 Emisie z dopravy
Celkové emisie
CO2 
4,19 mil. ton 
43,4 mil. ton
NOx
53 tis. ton
171 tis. ton
CO
185 tis. ton
411 tis. ton
SO2
3 tis. ton
239 tis. ton
HORE