ROPA   Ropa je dnes najdôležitejším svetovým palivovým zdrojom. Jej podiel na celkovej spotrebe všetkých primárnych palív predstavuje takmer 40% a má stále rastúci charakter. Je ťažiskovým palivom nielen v doprave, ale využíva sa aj pri výrobe tepla a elektrickej energie. Na jej dodávkach je existenčne závislá prevažná väčšina krajín sveta. Nebolo to tak vždy. Ropa je z pohľadu využívania palív relatívne novým zdrojom. Jej príťažlivosť spočíva v tom, že má vysokú energetickú hustotu, je flexibilná a v doprave dnes nemá prakticky konkurenciu.

Obchod s ropou a ropnými produktmi dosiahol obrovské rozmery. Každý deň sa vo svete spáli  takmer 16 miliárd litrov ropy. Je to rieka s prietokom 175 m3 za sekundu. Spoločnosti obchodujúce s ropou nadobudli nadnárodný charakter a patria medzi najväčšie svetové  firmy tak z pohľadu ich obratu ako aj zisku. Ropní giganti dnes dosahujú finančný obrat, ktorý mnohonásobne prevyšuje hrubý domáci produkt vo väčšine krajín sveta. Najväčšia ropná spoločnosť Exxon Corp. dosiahla s 80 tisíc zamestnancami v roku 1997 obrat 122 miliárd dolárov čo je 6 krát viac ako hrubý domáci produkt Slovenskej republiky (pozri nasledujúcu tabuľku). Na úspešnosti týchto spoločností stoja ekonomiky celých krajín. Pre ropu sa lobuje, vytvára nátlak na vlády a vedú sa aj vojny.  Porovnanie finančného obratu najvýznamnejších svetových spoločností v roku 1997, podľa  Forbes Magazine, je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Zisky ropných spoločností v roku 1997.

Drvivá väčšina dopravných prostriedkov je dnes závislá na ropných produktoch. Ich prevádzka však prináša už dnes značné ekologické problémy. Počet motorových vozidiel na cestách už presiahol 600 milión a ich prevádzka si každoročne vyžiada 630 milión ton benzínu a 370 milión ton nafty. Na základe súčasného vývoja sa dá predpokladať, že počet vozidiel sa v najbližších 10-tich rokoch zdvojnásobí a prispeje tak najvýznamnejšou mierou k očakávanému nárastu spotreby ropy a negatívnych dôsledkov s tým spojených. Vo vyspelých krajinách sú motorové vozidlá jednoznačne hlavným zdrojom škodlivín v ovzduší v mestách. V EÚ dosiahol v roku 1995 počet vozidiel 159 milión čo je nárast takmer o 100 milión oproti  roku 1970. Okrem toho sa v uvedenom období o 276% zvýšila aj preprava tovarov nákladnými vozidlami (nárast počtu nákladných vozidiel z 7,6 mil. na 18 mil.). Tento nárast počtu vozidiel na cestách spolu s nárastom najazdených kilometrov spôsobil obrovský nárast emisií škodlivých látok hlavne v mestách a to aj napriek skutočnosti, že nové vozidlá spĺňajú stále prísnejšie kritériá na emisie škodlivín.

Z pohľadu vplyvu na životné prostredie však spaľovanie ropy vedie k značným problémom. V súčasnosti až 63% emisií kysličníkov dusíka, 47% emisií tekavých organických látok (zahrňujúcich okrem iných aj rakovinotvorný benzén), 10-25% emisií tuhých častíc a 3-6 % kysličníka síričitého ide na vrub spaľovania ropných produktov. V mestách, kde v súčasnosti žije až 70% populácie, je príspevok emisií z dopravy ešte vyšší. Napriek evidentným pokrokom v znižovaní záťaže životného prostredia v dôsledku prevádzky motorových vozidiel (emisné limity, katalyzátory), zostávajú emisie z dopravy nielen stále vysoké, ale z celosvetového pohľadu majú trvalo vzostupný charakter. V minulosti bolo hlavnou príčinou znečistenia ovzdušia spaľovanie uhlia v priemysle. V dôsledku účinných opatrení sa však podarilo tieto emisie uplatňovaním rôznych filtračných systémov podstatne znížiť. Čierny dym z komínov  a veľké množstvo emisií síry síce postupne z nášho prostredia vymizli, boli však nahradené inými (často neviditeľnými), avšak škodlivejšími emisiami na našich cestách. Nedávno publikované odborné štúdie poukazujú na evidentný vplyv znečistenia vzduchu na zdravie ľudí. Narastajúci počet prípadov astmy a iných dýchacích ťažkostí spolu s nárastom srdcovo-cievnych ochorení a následnými predčasnými úmrtiami osôb sú jednými z dôsledkov spaľovania palív v doprave.