VPLYV DOPRAVY NA ZDRAVIE      Čistý vzduch je pre zdravie ľudí nenahraditeľný. V súčasnosti sme však na mnohých miestach svedkami takého znečistenia, ktoré priamo ohrozuje naše zdravie.

Vo vzduchu sa nachádza veľké množstvo škodlivín, určiť však ktorá z nich a v akom rozsahu je zodpovedná za konkrétne ochorenie, nie je možné, nakoľko škodliviny (a to nielen z dopravy) pôsobia súčasne. Začiatkom 80-tych rokov sa však v USA objavili prvé odborné štúdie poukazujúce na jednoznačný vplyv emisií z dopravy na zdravie ľudí. Tieto štúdie sa sústreďovali hlavne na účinky tuhých častíc a prízemného ozónu. Nedávne štúdie vypracované v EÚ zamerané na 15 európskych miest tieto závery jednoznačne potvrdili. Navyše sa objavujú dôkazy o negatívnom vplyve iných škodlivín ako sú benzén, olovo, CO, SO2 a NOx a ďalšie. Podľa jednej z týchto štúdií krátkodobý nárast koncentrácie SO2 vedie k nárastu úmrtí a hospitalizovaných osôb. Niekoľko štúdií poukazuje aj na súvislosť medzi zvýšenou koncentráciou NO2 a výskytom astmatických a chrípkových ochorení u detí. Z pozorovaní tiež vyplýva, že ochorenia dýchacích ciest sú vo všeobecnosti vyššie u ľudí žijúcich v blízkosti ciest, kde sa vyššie koncentrácie NO2 vyskytujú častejšie.

V správe Európskej Environmentálnej Agentúry sa uvádza, že hoci sa koncentrácie SO2 a NO2 postupne znižujú, úrovne týchto škodlivín prevyšujú povolené hranice a predstavujú zdravotné riziko pre mnohé mestá v Európe. V tejto súvislosti sa uvádza, že výskyt astmatických a alergických ochorení narástol v Európe na dvojnásobok počas 80-tych rokov. Odborníci sa zhodujú v tom, že emisie z dopravy (hlavne zvýšené koncentrácie tuhých častíc, SO2 a ozónu) patria medzi najdôležitejšie príčiny vzniku týchto ochorení. Tiež bolo pozorované, že zvýšené koncentrácie ozónu a NO2 zvyšujú citlivosť alergikov na prítomnosť peľových častíc vo vzduchu. Dôsledky znečistenia ovzdušia na zdravie ľudí  podľa správy  WHO z roku 1995:
 

TUHÉ ČASTICE
Hladina tuhých častíc (TČ) vo vzduchu predstavuje pre zdravie človeka vážne riziko. Svetová zdravotnícka organizácia zatiaľ nestanovila prah pre TČ, pretože sa predpokladá, že aj minimálne úrovne TČ vo vzduch spôsobujú zdravotnú ujmu. Hoci EÚ takýto limit stanovila na úrovni 50 ug/m3 ako 24-hodinový priemer pre koncentráciu mikročastíc (veľkosť častíc menšia ako 10 um - PM10), v súčasnosti takmer vo všetkých európskych mestách je táto úroveň prekračovaná.

V poslednom čase bolo získaných veľa nových vedeckých poznatkov o účinkoch TČ na úmrtnosť ľudí. Z výsledkov vyplýva, že nárast koncentrácie TČ vo vzduchu o každých 10 ug/m3 vedie k 1%-nému nárastu úmrtnosti. Štúdie poukazujú aj na to, že okrem chorých ľudí, ktorí sú vo všeobecnosti v oveľa vyššom riziku, sa nárast počtu úmrtí prejavil aj u kojencov. Okrem toho sú TČ zodpovedné za nárast počtu hospitalizovaných osôb s chronickými dýchacími problémami, za zvýšený výskyt astmy, zápaly nosohltana a chrípkové ochorenia. Podľa štúdie American Lung Assocation už veľmi malé koncentrácie častíc vo vdychovanom vzduchu majú za následok zdravotné poškodenia. Na základe sledovaní v americkom Seattle vyplynulo, že každý ôsmy astmatický záchvat je spôsobený expozíciou častíc vo vzduchu. Táto súvislosť sa potvrdila už pri koncentráciách častíc na úrovni 30 ug/m3, americká legislatíva však stanovuje limit na úrovni 150 ug/m3. Podľa tejto štúdie, uverejnenej v apríli 1997 v časopise American Review of Respiratory Disease, nárast koncentrácie častíc o každých 30 ug/m3 má za následok nárast astmatických záchvatov o 12%. Podľa amerických odborníkov D. Dockeryho a P. Schwartza z Harvardskej univerzity spôsobuje prítomnosť častíc vo vzduchu predčasné úmrtia u 60 tisíc Američanov každý rok. Z hľadiska možného výskytu rakoviny u ľudí sa tuhé častice považujú za pravdepodobne rakovinotvorné, čo bolo potvrdené štúdiami na zvieratách. Z dlhodobých sledovaní TČ vo vzduchu v mestách USA vyplýva, že riziko vzniku rakoviny pľúc je jednoznačne vyššie u ľudí v mestách so zvýšenou koncentráciou TČ, ako u ľudí žijúcich v čistejších mestách.

OXID UHOĽNATÝ
Oxid uhoľnatý je pre organizmus škodlivý, pretože pri vdychovaní znižuje schopnosť krvi viazať a prenášať kyslík. Toto zlyhanie základnej funkcie organizmu má za následok bolesti hlavy, stres, respiračné choroby a v konečnom dôsledku pri vyššej koncentrácii vo vdychovanom vzduchu aj rýchlu smrť človeka. Emisie CO pochádzajúce z dopravy boli označené za hlavnú príčinu vysokého výskytu srdcových ochorení a úmrtí medzi pracovníkmi zamestnanými  pri cestách. Táto skutočnosť bola potvrdená napr. u ľudí zamestnaných vyberaním poplatkov pri vstupe na diaľnice a monitorovaním dopravnej situácie v dvoch tuneloch v New Yorku. Podľa tejto štúdie uverejnenej v American Journal of Epidemiology sú koncentrácie CO v tuneloch (Brooklyn Battery Tunel a Queens Midtown Tunel) až 8-krát vyššie, ako povoľuje norma pre bežné pracoviská. Úmrtnosť na srdcovo-cievne ochorenia bola u vyššie uvedených zamestnancov až o 35% vyššia ako u normálnej populácie. U pracovníkov zamestnaných na týchto miesta dlhšie ako 10 rokov bola úmrtnosť vyššia až o 88%.

SMOG
Názov smog pochádza z kombinácie anglických slov smoke (dym) a fog (hmla) a vyjadruje situáciu, pri ktorej znečistenie ovzdušia je také vysoké, že je viditeľné vo forme oparu nad mestom. V závislosti na vývoji počasia môže takáto situácia trvať aj niekoľko dní. Existuje zimný a letný smog. Tak zimný ako aj letný smog sa objavujú počas období stabilného počasia, pri ktorom nedochádza k rozptyľovaniu a riedeniu znečisteného ovzdušia čistým vzduchom. Letný smog je vždy sprevádzaný horúcim slnečným počasím, pri ktorom slnečné žiarenie pôsobí na vzdušné emisie (NOx a VOCs), z ktorých sa vytvára ozón. Zimný smog zvyčajne vzniká pri teplotnej inverzii, pri ktorej leží vrstva chladného vzduchu nad teplým vzduchom, čo spôsobuje udržiavanie teplejšieho znečisteného vzduchu pri zemi. Počas obdobia výskytu smogu dosahujú koncentrácie škodlivín vo vzduchu až 10-násobok normálnych hodnôt a spôsobujú vážne zdravotné problémy. Zimný smog sa spája s viacerými zdravotnými problémami ako napr. nárastom dennej úmrtnosti, počtom hospitalizovaných osôb, nárastom dýchacích ochorení a prípadov práceneschopnosti. Nedávne zistenia z Veľkej Británie hovoria o tom, že tento smog má za následok až 6 tisíc infarktov srdca každý rok, z ktorých polovica končí smrťou.

OZÓN
Expozícia organizmu ozónom nastáva výlučne vonku, nakoľko vo vnútri miestností dochádza k reakcii ozónu s povrchom predmetov, čím sa jeho úroveň znižuje. Ozón spôsobuje nežiaduce zmeny v pľúcnom tkanive. Poškodzovanie buniek má za následok,  natekanie tekutín do pľúc, ale tiež aj ich nahrádzanie hrubšími bunkami, ktorými vzduch ťažšie preniká.  Výsledkom takéhoto stavu je pretrvávajúci zápal a znížená funkčnosť pľúc. Niekoľko štúdií poukázalo na to, že letné úrovne ozónu bežné v európskych mestách majú za následok zvýšený počet úmrtí a osôb hospitalizovaných s dýchacími problémami. Taktiež bolo zistené, že v dôsledku zvýšenia koncentrácie ozónu vo vzduchu dochádza okrem zníženia funkčnosti pľúc aj k vyššiemu výskytu zápalu dýchacích ciest a vzniku bolesti pri hlbokom dýchaní. Ukazuje sa, že aj v prípade ozónu sú isté skupiny obyvateľstva vo zvýšenom riziku. Sú to hlavne ľudia fyzicky pracujúci vonku, deti a mládež, astmatici a asi 10% populácie, ktorá je z neznámych príčin približne dvakrát citlivejšia na ozón ako ostatní ľudia.

Ozón však nemá vplyv len na zdravie ľudí. Medzi postihnutých patrí aj vegetácia, hlavne stromy. Poškodenie lesných porastov nastáva v dôsledku interakcie ozónu s uhlíkom, čo ovplyvňuje priebeh fotosyntézy a základných biologických mechanizmov. Udáva sa, že napr. z 13 tisíc stromov, ktoré každý rok odumrú v New Yorku má väčšinu z nich na svedomí znečistenie vzduchu vplyvom emisií z dopravy. Je známe, že okrem živých organizmov ozón negatívne vplýva aj na niektoré materiály ako napr. textil, gumu a plasty, u ktorých spôsobuje predčasné starnutie.

BENZÉN
Podľa WHO viacero škodlivín produkovaných motorovými vozidlami predstavuje tzv. rakovinotvorné alebo pravdepodobne rakovinotvorné látky. Z nich najdôležitejšie sú benzén a tuhé častice. Na základe pokusov so zvieratami ale aj z epidemiologických štúdií vyplýva, že vdychovanie benzénu pri akejkoľvek koncentrácii v ovzduší spôsobuje vznik rakoviny. WHO udáva, že celoživotná expozícia 1ug/m3 spôsobuje šesť prídavných prípadov leukémie na 1 milión osôb. Ku vdychovaniu benzénu u ľudí dochádza hlavne pri čerpaní pohonných hmôt. Podľa údajov z USA sú ľudia pri tejto činnosti exponovaní zvyčajne vyššími koncentráciami, ako je povolená norma na pracoviskách v tejto krajine. EÚ stanovila pre benzén limit na úrovni 16 ug/m3. Maximálne hodnoty však dosahujú až 47 ug/m3.

HLUK
 Hluk vznikajúci pri prevádzke motorových vozidiel je škodlivinou, ktorej význam nie je u nás celkom docenený. Ukazuje sa, že vysoká úroveň hluku v blízkosti ciest má za následok predovšetkým poruchy spánku, výskyt depresií, vyšší krvný tlak a ovplyvňuje aj správanie osôb. U detí zo škôl nachádzajúcich sa v blízkosti rušných ciest sa pozorovalo tiež zníženie koncentrácie. Hluk má podľa odborníkov z Nemecka za následok asi 2 % infarktov srdca, ktorým by bolo možné zabrániť, ak by hladina hluku klesla pod 65 decibelov. V súčasnosti žije v Európe viac ako 113 milión obyvateľov v miestach, kde je táto úroveň prekročená. Navyše asi 9,7 milión obyvateľov žije v miestach s hladinou hluku prekračujúcou 75 dB. Táto úroveň je neprijateľne vysoká, nakoľko pri dlhšom vystavení takémuto hluku môže u človeka dôjsť až k poruche sluchu. Z meraní vyplýva, že vo veľkých mestách je percento ľudí vystavených neprijateľne vysokým úrovniam hluku asi dva až trikrát vyššie ako je národný priemer.