AUTOBUSOVÁ DOPRAVA
 Posun ťažiska od osobnej k verejnej doprave je jednou z najúčinnejších foriem znižovania emisií nielen kysličníka uhličitého ale aj znečistenia ovzdušia v mestách, znižovania závislosti na dovoze ropy atď. Je však potrebné poznamenať, že autobusová doprava nie je úplne čistá. Čierny dym a iné emisie z výfukov zaťažujú ovzdušie škodlivými, toxickými látkami a ovplyvňujú zdravotný stav obyvateľstva. V súčasnosti sú však k dispozícii alternatívne palivá, ktoré podstatne zlepšujú vyhliadky autobusovej dopravy. K týmto palivám patrí napr. zemný plyn, propán, etanol, metanol alebo bionafta. Najčistejším z nich je zemný plyn znižujúci emisie vedúce k tvorbe smogu až o 40%. Ďalšou možnosťou je zavádzanie tzv. hybridných autobusov, ktoré využívajú tak spaľovací motor ako aj elektrický motor doplnený batériami. Tieto autobusy napriek tomu, že sa nachádzajú v období vývoja,  sľubujú podstatné zníženie emisií a vyššie využitie paliva ako tradičné vozidlá. Elektrické autobusy s nulovými emisiami sú v súčasnosti testované na mnohých miestach sveta.

 V predchádzajúcich kapitolách bola pozornosť venovaná hlavne cestnej doprave. Popri cestnej osobnej doprave má však z hľadiska záťaže životného prostredia a využitia čistejších palív význam hovoriť aj o ďalších typoch prepravy osôb a tovaru - železničnej, lodnej a leteckej doprave.

 ŽELEZNIČNÁ DOPRAVA
V železničnej doprave dnes ako palivo dominujú elektrina a nafta. Žiadne iné palivá nie sú schopné konkurencie. Pri stále rastúcom počte elektrifikovaných tratí a možnosti vyrábať elektrinu z obnoviteľných zdrojov energií, nemajú iné palivá ani význam. Parné lokomotívy, ktoré boli jedinou alternatívou v minulosti sú dnes skôr zvláštnosťou a využívajú sa ako turistické atrakcie alebo v chránených územiach. Tak ako postupuje elektrifikácia tratí, aj naftou poháňané lokomotívy sa vo svete stávajú stále menej používanými. Súvisí to s tým, že elektrické lokomotívy sú jednoznačne výhodnejšie tak z hľadiska ceny ako aj z hľadiska záťaže životného prostredia emisiami. Vyššie náklady na vybudovanie elektrifikovanej trate sú v praxi vyvážené nižšími prevádzkovými nákladmi.

LODNÁ DOPRAVA
Palivá, ktoré ako alternatívy k v súčasnosti používanému ťažkému oleju, pre lodnú dopravu prichádzajú do úvahy sú zemný plyn, vodík a veterná energia. Výhodou ťažkého oleja je jeho cena, čo súvisí s tým, že sa jedná v podstate o zvyškový produkt pri výrobe benzínov a nafty v rafinériách. Nevýhodou je, že jeho spaľovanie vedie k vyšším emisiám škodlivých látok ako klasická nafta vrátane tých, ktoré sa v nafte nevyskytujú (napr. niektoré ťažké kovy). Emisie síry sú tiež oveľa vyššie v lodnej doprave. Hoci používanie klasickej nafty by viedlo k zníženiu emisií, nie je táto možnosť v praxi využívaná. Hlavnou príčinou je vyššia cena nafty. Spôsob znižovania emisií z lodnej dopravy sa dnes sústreďuje hlavne na používanie palív s nízkym obsahom síry a používanie selektívneho katalytického čistenia výfukových plynov (podobne ako v elektrárňach).

O skvapalnenom zemnom plyne resp. vodíku sa ako alternatívnych palivách v súčasnosti uvažuje len v lodiach využívaných na transport týchto palív. Výhodou týchto palív je, že spaľovanie je oveľa čistejšie ako v prípade ťažkého oleja, vyžaduje si nižšie náklady na údržbu a vedie aj k vyššej spoľahlivosti lodného motora. Nedostatkom však je, že chýba infraštruktúra v zásobovaní týmito palivami. Vodík je navyše aj veľmi drahým palivom. Širšie uplatnenie týchto palív bude pravdepodobne možné až v ďalekej budúcnosti.

Vietor bol využívaný na pohon plavidiel od nepamäti. V súčasnosti ho však využívajú už len malé plachetnice. V komerčných plavidlách prakticky úplne stratil tento zdroj energie význam. Hlavnými dôvodmi pre jeho zavrhnutie  bola skutočnosť, že vietor je nespoľahlivý a navyše jeho využitie si vyžaduje aj viac ľudskej práce. Moderné technológie však poslednú nevýhodu úplne eliminovali a vietor je opäť pokusne využívaný v niektorých plavidlách. Záložný zdroj energie pre prípad bezvetria je však vždy nutný, čo zvyšuje nároky na priestor a hmotnosť plavidla.  Z hľadiska záťaže životného prostredia emisiami je však vietor bezkonkurenčne čistým palivom. Podobne je to aj z energetického hľadiska - vietor je a zostane zadarmo. V plavidlách, ktoré majú inštalovaný kombinovaný systém pohonu sú vyššie náklady na záložný systém často vykompenzované úsporou paliva.

LETECKÁ DOPRAVA
Letecká doprava je z hľadiska možných alternatív k v súčasnosti používanému leteckému benzínu (kerozín) na tom najhoršie. Hoci technické zlepšenia leteckých motorov môžu znížiť spotrebu paliva zdá sa, že v dôsledku rastúcej obľuby leteckej dopravy sa celkové nároky na toto palivo a z toho vyplývajúce emisie budú skôr zvyšovať. Slabou útechou je, že tieto emisie sa podieľajú len malou časťou na celkových emisiách z dopravy.

Kerozín je ľahká frakcia benzínu získavaná pri výrobe obyčajného benzínu a nafty. Vyznačuje sa vyššou hustotou energie ako obyčajný benzín (43 MJ/kg vs. 42,5 MJ/kg) a vysokou čistotou, ktorej zabezpečenie je v leteckých motoroch oveľa dôležitejšie ako v motoroch automobilov.

Z hľadiska emisií sa letecká doprava vyznačuje obzvlášť vysokou produkciou kysličníkov dusíka, kysličníka uhoľnatého a VOCs. Objem emisií kysličníka uhoľnatého prepočítaný na preletené osobo-kilometre je približne na úrovni osobných vozidiel. Problémom však je, že väčšina emisií vzniká vo vyšších vrstvách atmosféry, ktoré sú vzhľadom na menšie premiešavanie citlivejšie na všetky emisie.

Jedinou alternatívou ku kerozínu je vodík. Výhodou vodíka je, že je ľahší a čistejší ako kerozín, má lepšie vlastnosti pri horení a jedinú spalinu z horenia predstavuje tvorba vodnej pary. Horenie je tiež sprevádzané tvorbou malého množstva kysličníkov dusíka. Nízka hmotnosť vodíka je veľmi dôležitá z hľadiska spotreby paliva. Súvisí to s tým, že v lietadlách má každý kilogram, o ktorý je možné znížiť hmotnosť, veľký význam. Táto skutočnosť môže vykompenzovať vyššie náklady na výrobu vodíka. Nevýhodou vodíka je však jeho vysoká výbušnosť v uzavretých priestoroch, a teda aj vyššie nároky na uskladnenie. Vzhľadom na túto skutočnosť sa vodík v lietadlách dnes nepoužíva. Prvé experimenty so skvapalneným vodíkom boli v lietadlách vykonané začiatkom 50-tych rokov. V 70-tych rokoch sa na vodík testovali hlavne nákladné lietadlá. V súčasnosti sa toto palivo využíva len v raketách, kde vodík nemá momentálne alternatívu.