ALTERNATÍVNE
PALIVÁ VO VEREJNEJ A NÁKLADNEJ DOPRAVE
PERSPEKTÍVY Súčasný spôsob
využívania palív v doprave nie je možné charakterizovať ani ako čistý ani
ako trvalo udržateľný. Na celý proces ťažby, spracovania a využívania ropných
produktov sa dá pozerať ako na kolobeh surovín v prírode. Problém spočíva
v tom, že tento cyklus nie je uzatvorený. Čas, ktorý bol potrebný na mineralizáciu
fosílnych palív z organickej hmoty je oveľa dlhší ako čas, ktorý ľudstvo
potrebuje na spotrebovanie týchto zdrojov. Tento cyklus je súčasne vážnou
príčinou poškodzovania životného prostredia a zdravia ľudí. Narastajúce
problémy so znečistením ovzdušia, ale hlavne hrozba globálnych klimatických
zmien sú predmetom diskusií odborníkov a politikov na celom svete. Ukazuje
sa, že je veľmi dôležité, aby všetky procesy (chemické, biologické a fyzikálne),
ktoré na našej planéte prebiehajú, boli nielen cyklicky uzavreté, ale aj
ekologicky únosné. Dnes existujú technické aj ekonomické možnosti ako realizovať
takýto proces aj v oblasti dopravy. Vyžadovalo by si to však prechod
na alternatívne palivá. Akú majú alternatívne palivá šancu uplatniť sa v súčasnej
situácii charakterizovanej nízkymi cenami ropy? Cenami, v ktorých nie sú
započítané náklady na poškodzovanie zdravia, životného prostredia alebo
vojenskú ochranu ropných ložísk? Z krátkodobého (5 rokov) a strednodobého
(15 rokov) hľadiska sa pri politike presadzovanej ekonomicky rozvinutými
krajinami nedá očakávať uplatnenie týchto palív v takej miere, ktorá by
výrazne ovplyvnila sektor dopravy. Je však veľmi pravdepodobné, že alternatívne
palivá sa presadia z dlhodobého hľadiska (viac ako 20 rokov). Súvisí to
nielen s tým, že ťažba ropy by mala dosiahnuť svoj vrchol a začať postupne
klesať, ale že k dispozícii by mali byť lacné a spoľahlivé technológie
založené na báze ekologicky čistých palív ako je napr. vodík alebo elektrická
energia. Z krátkodobého hľadiska sa ako perspektívne a lacné palivá,
ktoré by mohli nahradiť istú časť ropných produktov (viac ako 10%) javí
hlavne skvapalnený propán a stlačený zemný plyn. Jedná sa však o fosílne
palivá, ktoré navyše aj z hľadiska environmentálneho majú relatívne malý
prínos v porovnaní s tzv. čistými palivami vyznačujúcimi sa nulovými emisiami
(elektrina, vodík). Istou alternatívou, hlavne z krátko a strednodobého
hľadiska môžu byť aj niektoré biopalivá ako napr. bionafta, alebo metanol
a etanol vyrábaný z celulózy. Tieto palivá môžu prispieť nielen k nižším
emisiám, ale aj k tvorbe nových pracovných príležitostí. Hlavným nedostatkom
biopalív je však relatívne nízky pomer energie získanej a energie vloženej
do ich výroby a teda aj ich vyššia cena. Problémy môžu predstavovať aj
väčšie množstvá hnojív používaných v poľnohospodárstve a následná kontaminácia
pôd pri širšom využívaní týchto palív vo svete. Zo strednodobého hľadiska
môže mať význam aj metanol vyrábaný zo zemného plynu, ktorý by mohol nahradiť
značné množstvo palív, obzvlášť v krajinách s dostatkom zemného plynu. Zo strednodobého a dlhodobého hľadiska je to hlavne elektrina,
využívaná elektromobilmi alebo palivovými článkami, ktorá by bola schopná
nahradiť súčasné palivá a to tak v osobnej ako aj vo verejnej doprave.
Na mestskej úrovni by tento zdroj mal vždy za následok podstatné zníženie
emisií. Z hľadiska globálneho by však environmentálne prínosy boli zabezpečené
len v prípade výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. Súčasný vývoj technológií
v tejto oblasti svedčí o tom, že budúcnosť bude založená na obnoviteľných
zdrojoch. Takmer všetky veľké automobilky sa na túto novú éru, ktorá zasiahne
aj dopravu, už pripravujú. Podobne ako ropné monopoly, ktoré stále viac
investujú do využívania technológií s obnoviteľnými zdrojmi energie. Napriek tomu, že tento vývoj by bolo možné urýchliť, ukazuje
sa, že stále neexistuje dostatok politickej vôle súčasný stav zmeniť. Ekonomické
záujmy úzkych kruhov spoločnosti sú silnejšie ako újmy na zdraví a životnom
prostredí. Navyše dnes sa málokto zamýšľa nad tým, že by mohlo prísť k
vyčerpaniu zásob ropy, hoci táto situácia musí raz nevyhnutne nastať. Biznis,
ktorý sa okolo ropy točí, je bohužiaľ príliš veľký na to, aby ho dnes niekto
dokázal zmeniť pod vplyvom ekologických alebo morálnych argumentov.