OBNOVITEĽNÉ ZDROJE ENERGIE
 
 		 SLNEČNÁ ENERGIA  
Okamžitý výkon slnečného zdroja v atmosfére predstavuje  
170 000 000 000 000 000 W alebo  
1500 000 000 miliard kWh ročne. V našich zemepisných podmienkach energia dopadajúca na plochu 1 m2 dosahuje hodnotu 1000 až 1250 kWh/rok (cca 5 GJ). Je to značné množstvo energie. Bariéru pre širšie využívanie tohto zdroja však predstavuje problém s hustotou energie. Tá je totiž mnohonásobne nižšia ako v prípade fosílnych palív. Na druhej strane je však slnečné žiarenie homogénnejšie rozložené ako zásoby akýchkoľvek iných palív na Zemi. 
Výroba elektriny využívaním slnečnej energie dnes vo svete rýchlo rastie a najdôležitejšiu technológiu tu predstavujú solárne články. V menšej miere sa tiež uplatňuje proces koncentrácie slnečného žiarenia parabolickými zrkadlami do absorbéru s následnou výrobou pary používanou na pohon generátora. Na rozdiel od parabolických zrkadiel, ktorých praktické uplatnenie sa obmedzuje len na oblasti veľmi bohaté na slnečné žiarenie, využitie fotovoltaických článkov je možné aj v našich podmienkach.

SOLÁRNE ČLÁNKY

So solárnymi (fotovoltaickými) článkami sa bežne stretávame v solárnych kalkulačkách. Vo svete však existujú aj ďalšie aplikácie vrátane solárnych elektrární, ktoré dodávajú vyrobenú energiu do elektrickej siete. Technológia solárnych článkov je založená na využívaní polovodičových materiálov s vnútorným elektrickým poľom, ktoré v dôsledku dopadajúceho slnečného žiarenia generujú jednosmerný elektrický prúd. Výhodou solárnych článkov je, že pracujú bezpečne, ticho, nepotrebujú žiadne palivo, neprodukujú odpad, nemajú  žiadne pohyblivé časti, a preto nepotrebujú ani údržbu.
 
V súčasnosti existuje mnoho rôznych materiálov, z ktorých sú články vyrábané, najrozšírenejšími však sú články zhotovené na báze kremíka - jedného z najrozšírenejších prvkov na Zemi. Účinnosť premeny slnečného žiarenia na elektrickú energiu je rôzna pre rôzne materiály a v laboratórnych podmienkach dosiahla 30%. Pre masovo vyrábané články sú účinnosti nižšie. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené účinnosti niektorých typov kremíkových článkov a množstvo elektrickej energie, ktoré je nimi možné vyrobiť v našich klimatických podmienkach:
Z uvedenej tabuľky vyplýva, že články s plochou 1 m2 dokážu ročne vyrobiť energiu dostatočnú na prejdenie asi 2000 km elektrickým vozidlom s klasickými batériami. Ročná celosvetová produkcia solárnych článkov dnes predstavuje výkon asi 60 MW. O tom, že perspektíva týchto článkov je veľká, svedčí aj záujem ropných gigantov ako je BP alebo Shell. Podstatné je, že prechod na výrobu elektriny solárnymi článkami by mohol mať aj iné pozitívne efekty. BP, ktorý je jedným z najúspešnejších výrobcov fotovoltaických článkov na svete, vo svojej štúdii udáva, že investície 550 mil. dolárov do 500 MW  elektrárne by viedli k vytvoreniu 3000 nových pracovných miest, čo je 6-krát viac ako pri rovnakej investícii do prieskumu a ťažby ropy.


 Dôležité je, že štúdia BP potvrdila skutočnosť, že takouto investíciou by ekonomika solárnych článkov zaznamenala obrovský krok vpred a cena článkov by sa znížila až o 80 %, čím by sa stala konkurencie schopnou na trhu s ostatnými zdrojmi energie. Podľa niektorých štúdií by naštartovanie novej éry solárnych článkov znamenalo vytvorenie nového trhu s ročným obratom takmer 100 miliárd dolárov. EÚ počíta s tým, že prírastok obnoviteľných zdrojov energie bude pre fotovoltaiku predstavovať 25 % ročne, takže v roku 2010 by sa na svete mali vyrábať články s celkovou kapacitou asi 2400 MW.
 

 Integrácia slnečných článkov do striech budov je jednou z ciest znižovania nákladov a nárokov na záber pôdy.

CENY
Hlavnou bariérou širšieho uplatnenia solárnych článkov pri výrobe elektrickej energie je ich cena. V roku 1998 sa cena kremíkových článkov pohybovala na úrovni asi 100 Sk za 1 W výkonu.  Ceny modulov (viacero článkov spojených do celku) boli asi 150 Sk/W a ceny väčších systémov, ktoré sa dnes bežne používajú v solárnych elektrárňach, vychádzali na približne 200 Sk/W. Jedna z takýchto solárnych elektrární s výkonom 14,8 kW bola inštalovaná aj na streche Prírodovedeckého múzea vo Viedni. Celkové náklady na výrobu boli 1 milión šilingov (asi 3 mil. Sk), čo znamená že cena takto vyrobenej elektriny vychádza na 7 šilingov za kWh (asi 21 Sk/kWh). Takto vyrobená elektrina je stále ešte veľmi drahá - odberatelia v Rakúsku totiž bežne platia 1,42 ATS/kWh. Ceny solárnych článkov však neustále klesajú v dôsledku zvyšujúcej sa produkcie a zvyšovania ich účinnosti. Pred 10-timi rokmi vychádzala cena vyrobenej kWh na 18 ATS. Predpokladá sa, že za 15 až 20 rokov by cena takto vyrobenej kWh elektrickej energie mohla klesnúť na 1,4 až 3,5 ATS/kWh. Je nutné uviesť, že cena elektriny zo Slnka vychádza podstatne lepšie v oblastiach s vyšším slnečným ožiarením. V niektorých častiach USA je táto cena dnes cca 3Sk/kWh.

HORE